T. K. Čiba: Výběr partnerů

Je prí­jem­né pra­co­vať s part­ne­rom, kto­rý vás pozná a rozu­mie
vám. Taký­to part­ner je ochot­ný k spo­lu­prá­ci ale­bo môže byť dokon­ca
nápo­moc­ný pri kon­krét­nych pro­blé­moch vysky­tuj­úcich sa na vašej úrov­ni
cvi­če­nia. Pre­to je pri­rod­ze­né hľa­dať si part­ne­rov na rov­na­kej úrov­ni.

Ale ak má byť dosi­ahnu­tý pokrok pri cvi­če­ní a to kon­krét­ne pri
roz­vo­ji pev­nej fyzic­kej základ­ne, ale aj  dyna­mic­ké­ho
a fle­xi­bil­né­ho pohy­bu, je potreb­né aby ide­ál­ny tré­ning obsa­ho­val veľa
rôz­nych čas­tí. V tej­to súvis­los­ti musia byť via­ce­ré základ­né
kon­cep­cie tré­nin­gu, bež­ne chá­pa­né v Japon­ských bojo­vých ume­ni­ach,
podro­be­né sta­rost­li­vé­mu uvá­že­niu.

Po prvé, mali by ste cvi­čiť s part­ner­mi, ktorí sú na
pokro­či­lej­šej úrov­ni ako vy. Pri takom­to tré­nin­gu maj­te otvo­re­nú myseľ
pre vní­ma­nie indi­vi­du­ál­nych vlast­nos­tí vášho part­ne­ra, tie­to sú totiž
u kaž­dé­ho iné. Tré­nuj­te svo­je oči na vní­ma­nie odliš­ných preja­vov
ume­nia ako aj dôvo­dov ich vzni­ku, naprí­klad: pohla­vie, vek, výš­ka, váha,
pova­ha, osob­nosť, národ­nosť, his­tó­riu cvi­če­nia a fyzic­kú kon­dí­ciu.
Zveľa­ďuj­te svo­je pozo­ro­va­cie schop­nos­ti. Cvič­te a pou­ží­vaj­te tech­ni­ky
s maxi­mál­nym úsi­lím, aby ste spo­zna­li svo­je limi­ty a nau­či­li sa
ich roz­ši­ro­vať. (Ak nepo­zná­te hra­ni­ce svo­jich schop­nos­tí nemôž­te
s nimi pra­co­vať). Nauč­te sa uke­mi tak, aby boli pou­ži­teľ­né vo
via­ce­rých pre­ve­de­ni­ach.

Po dru­hé tré­nuj­te s part­ner­mi, ktorí sú na vašej úrov­ni ale­bo
pri­bliž­ne na vašej úrov­ni. Pou­ží­vaj­te čo ste sa nau­či­li a potvrď­te
si tré­nin­go­vý pro­ces. Snaž­te sa pocho­piť svo­je pro­blémy a sla­bos­ti na
kaž­dej svo­jej úrov­ni tak, ako sa môžu odrá­žať na vašich part­ne­roch.
Pozo­ruj­te pozor­ne ako iný cvi­čen­ci na vašej úrov­ni pre­ko­na­li kon­krét­ny
pro­blém a snaž­te sa obja­viť ako sa im to poda­ri­lo. Ten­to spô­sob
pre­ko­ná­va­nia pro­blé­mov sa vzťa­hu­je nie­len k tech­ni­kám, ale navi­ac vám
môže pomôcť dostať sa na vyššiu úro­veň fyzic­ké­ho uve­do­me­nia.

Po tretie tré­nuj­te s part­ner­mi, ktorí sú na niž­šej úrov­ni ako vy.
Potvrď­te si svo­je chá­pa­nie základ­ných tech­ník a uplat­ňuj­te ich
s mini­mál­nou náma­hou. Učte sa kon­t­ro­lo­vať a rob­te tech­ni­ky ešte
efek­tív­nej­šie. Cvič­te špe­ci­ál­ne so zači­a­toč­níkmi, ktorí nemajú
pohy­bo­vé pred­sud­ky a tak môže­te štu­do­vať usku­toč­ni­teľ­nosť
a pres­nosť pohy­bu. Vo všet­kých troch tré­nin­go­vých líni­ách
zacho­vá­vaj­te dôraz na prispô­so­bi­vosť. Tré­nuj­te s part­ner­mi, ktorí
sú väč­ší, vyš­ší, ťaž­ší a podob­ne, ale aj s rov­na­ký­mi
ale­bo men­ší­mi ako ste vy.

Pre­do­všet­kým vyu­ži­te prí­le­ži­tosť dostať sa opäť do
zači­a­toč­ní­ko­vej mys­le.

Vzhľa­dom na sta­rost­li­vé vyu­ží­va­nie hore uve­de­ných kon­cep­cií, oby­čaj­ne
vedi­em hodi­ny tak, aby štu­den­ti meni­li part­ne­rov čas­to a to najme­nej dva­krát
počas jed­nej tech­ni­ky. Pova­žu­jem za potreb­né dať štu­den­tov cvi­čiť čo
naj­vi­ac s kaž­dým kto sa nachá­d­za v danom čase na žinen­ke
v trie­de. Počul som o dódžó kde je part­ner pre tré­ning urče­ný
vopred. Taký­to zvyk odrá­ža igno­ran­ciu uči­teľa. Oby­čaj­ne sú dve for­my
cvi­če­nia, v kto­rom sú pou­ží­va­né hore uve­de­né tré­nin­go­vé línie.
Prvá for­ma je keď pri­jí­ma­te prí­ka­zy od tré­ne­ra počas naplá­no­va­ných
hodín. Dru­há mož­nosť je for­ma voľ­né­ho tré­nin­gu. V rám­ci voľ­né­ho
tré­nin­gu sú dva spô­so­by: cvi­čiť s niekým ale­bo tré­no­vať bez
part­ne­ra. Cvi­če­nie bez part­ne­ra i keď hod­not­né pri štu­do­va­ní zbra­ní
a je mimo rám­ca toh­to člán­ku. Čas­to sa vol­né cvi­če­nie vysky­tu­je blíz­ko
kon­ca hodi­ny, počas posled­ných asi desi­a­tich min­útach. Jeho účel je
oka­mži­te potvr­diť to, čo bolo počas hodi­ny nau­če­né.

Voľ­né cvi­če­nie však nemu­sí byť limi­to­va­né rela­tív­ne krát­kym
časom na to urče­ným počas hodi­ny, ale môže byť zahr­nu­té do čas­ti
tré­nin­gu vede­né­ho mimo roz­vr­hu hodín. Bez pochyb­nos­ti je vyni­kaj­úci
aiki­dó­ka ten, kto­rý vyu­ží­val voľ­né cvi­če­nie toľ­ko, koľ­ko to len bolo
mož­né ako ces­tu tré­nin­gu a to buď s ostat­ný­mi ale­bo sám.

Mys­lím, že ten­to pod­net ame­ric­ký štu­den­ti pod­ce­ňujú. Keď som bol
uči­de­ši v Hom­bu dódžó, po kaž­dej hodi­ne osta­lo nie­koľ­ko štu­den­tov
kvô­li voľ­né­mu cvi­če­niu. (Spô­so­bo­va­lo to veľ­ké pro­blémy uči­de­ši­mu,
kto­rý celý deň pra­co­val a bol una­ve­ný, ale nemo­hol si oddých­nuť kým
všet­ci cvi­čen­ci neskon­či­li tré­ning. V záuj­me vlast­né­ho pre­ži­tia
musel byť uči­de­ši schop­ný kedy­koľ­vek si krát­ko zdri­em­nuť, hoci aj
oble­če­ný v kei­ko-gi.)

Nie je mojím úmys­lom vyzdvi­ho­vať dôle­ži­tosť tvr­dé­ho tré­nin­gu,
väč­ši­nou sú však štu­den­ti zvyk­nu­tí cvi­čiť len to čo sa im pri­ká­že.

Dúfam, že môj text vám pri­ne­sie tro­chu svet­la do ďal­šie­ho
tré­nin­gu.

Slo­ven­ský pre­klad z ori­gi­ná­lu K.T.Chiba: Cho­o­sing part­ners,

kto­rý bol uve­rej­ne­ný na www.aikidoonli­ne.com.

Pre­lo­žil Mar­tin Ľupták